sep 14

Sviatky a nedele…

Zajtra je znova sviatok, už neviem koľký tento rok. Čiže nič nezariadite na úradoch, v banke bude na dverách veľký zámok. Nám sa samozrejme dovoláte každý sviatok, každú nedeľu. Pre nás je sviatkom váš voľný deň, keď máte čas ukázať sa u nás so svojim miláčikom.

Tešíme sa na vašu návštevu a vopred ďakujeme !!! 🙂

aug 10

Poznatky z posledných týždňov.

Prvé týždne praxe nám ukázali, v čom sme mali odhad presný a kde sme sa mýlili. Ako dobrý nápad sa ukázala byť veľká, 120 cm dlhá vaňa. Mali sme tu už veľa XXL havkov, najťažší zatiaľ mal 65 kg a bez tej veľkej vane by to jednoducho nešlo.

Dobrou voľbou bol taktiež výškovo, olejovým piestom nastaviteľný strihací stôl. Chrbticu máme každý len jednu a tú si treba vážiť. Ako vaňu,tak i hydraulický stôl sme zadovážili pre obe prevádzky, je jedno, že jedna je navštevovanejšia, ako tá druhá. Problémy sa nemôžu riešiť len polovične.

Veľmi dôležité bolo investovať do klieští na pazúriky so senzorom, ktorý zachytí pulzujúcu krv v pazúriku. Kto už niekedy strihal psovi čierny pazúr, vie, o čom to je. Môžem? Nemôžem? Nechám ho radšej dlhší? Či ešte kúsok?? Ajajáj – to už bolo moc…Objednávali sme z USA, najlepšie, čo bolo možné, peniaze išli v tomto prípade úplne bokom. Ale teraz ten pocit, zastrihnúť bez strachu – to je na nezaplatenie!

Čo bolo najdôležitejšie? Podla mňa reklama. Bez nej to jednoducho nejde. Výsledok je viac – menej priamoúmerný vynaloženým finančným prostriedkom a námahe. Henry Ford kedysi povedal, že keby mu z celého jeho majetku ostal posledný dolár, investoval by ho do reklamy. Môj názor je, že pán Ford mal veľkú pravdu.

Zhrnutie na záver. Nástup sme ustáli, práca nás baví a hafani sa k nám vracajú. Konkurencia je silná a kvalitná, chápeme, že si na klientelu, ktorá nás dokáže bez dotovania uživiť, budeme musieť ešte počkať. A bude to cesta tŕnistá. Ale tak to má byť. O to viac nás neskôr budú tešiť spomienky na tieto začiatky.

jún 03

Strihanie psov – to nie je len sranda :-)

Včera som mala havina, mal krásne slovanské meno. Tešila som sa na neho. Pristavilo auto a vystúpil pán, nasadil si hrubé, zváračské rukavice a opatrne začal otvárať kufor. Správne som odhadla, že siaha po zákazníka. Hafan moc nadšený nebol a cvakal zúbkami, ako šijacia mašina. Položil mi ho na stôl, pes okamžite zaujal zježenú, obrannú pozíciu a pokiaľ som sa ho stihla spýtať, či budeme kámoši, už som mala dva cvakance na ruke. To už ale majiteľ nevidel, v tom čase už bol bezpečne ďaleko 🙂 . Bol to dlhý boj, psík si bol istý, že ho ideme vypreparovať, vypitvať, upiecť…Trvalo to dlho, pokiaľ sa aspoň troška uvoľnil. Keď bol hotový, zavolala som pánovi, aby si prišiel pre svojho cvakmajstra. Nenechal nič na náhode a už do salónu vošiel v rukaviciach. Vysvetlila som mu situáciu a poprosila ho o rukavicovú asistenciu pri finálnej úprave hlavičky. Reakcia : “ Nie, nie. My sme doma štyria chlapi, všetci naraz sa naňho hodíme a tých pár chlpov mu vytrhneme“ mi len potvrdila, že dnes som vyhrala veľký boj. 😀

máj 24

Už sa to začalo :-)

Nebolo to až tak zložité, ako sa zo začiatku zdalo. Stačilo sa prelúskať spleťou nariadení a povinností, nájsť vhodný priestor, prerobiť ho, pozháňať zariadenie do salónu, vybavenie, oprášiť skúsenosti zo strihania, počkať si na povolenia a je to tu…

Tento týždeň roznášame letáky, dolaďujeme reklamu a začíname strihať. Termíny sa míňajú, počet zákazníkov stúpa.

Tak neváhajte a šup k nám, pokiaľ ešte netreba čakať a môžete si určiť deň a hodinu podľa vlastných potrieb, nie podľa kalendára strihača !!!