Strihanie psov – to nie je len sranda :-)

Včera som mala havina, mal krásne slovanské meno. Tešila som sa na neho. Pristavilo auto a vystúpil pán, nasadil si hrubé, zváračské rukavice a opatrne začal otvárať kufor. Správne som odhadla, že siaha po zákazníka. Hafan moc nadšený nebol a cvakal zúbkami, ako šijacia mašina. Položil mi ho na stôl, pes okamžite zaujal zježenú, obrannú pozíciu a pokiaľ som sa ho stihla spýtať, či budeme kámoši, už som mala dva cvakance na ruke. To už ale majiteľ nevidel, v tom čase už bol bezpečne ďaleko 🙂 . Bol to dlhý boj, psík si bol istý, že ho ideme vypreparovať, vypitvať, upiecť…Trvalo to dlho, pokiaľ sa aspoň troška uvoľnil. Keď bol hotový, zavolala som pánovi, aby si prišiel pre svojho cvakmajstra. Nenechal nič na náhode a už do salónu vošiel v rukaviciach. Vysvetlila som mu situáciu a poprosila ho o rukavicovú asistenciu pri finálnej úprave hlavičky. Reakcia : “ Nie, nie. My sme doma štyria chlapi, všetci naraz sa naňho hodíme a tých pár chlpov mu vytrhneme“ mi len potvrdila, že dnes som vyhrala veľký boj. 😀

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.